Lotí ogba ogbolo

Ogbono soup

Ákwí Wikipídiya

Éwn malábó:Infobox food

Ofe ogbono(obo Ogbono) Listen

ichi obo ka efu obo am'ibo igbọ, obo oguchẹkọ i che nwu am'ibo southeastern, Ama ma jẹ nyọ nyọ efu Nigeria abajọ-i . Ùjẹñwù Nigeria ku ma du ẹyọ ogbono yi.[1][2][3] ma yi kpai amẹnwu ku ma du yi uj'ẹnwu oguchẹkọ ojoji. I daba alu ki Chris Chinaka ma'nyu J.C. Obiefuna chi utene ma le, ogbono chi oli ki defu egbili ki dama kpai anẹñwù ẹgbẹ ku ma chi oli eyi ki ma defu ami oli ku ma gbẹ ẹnwu-n[citation needed]. Ini odu oguchẹkọ we we efọwọ am'ibo Nigeria. Ama odu ku ma gboji do nwu yi Nigeria chaka du chi “ogbono” Nigeria ni odu lẹ kwi ugbo amibo Igbọ. Alim'eji Amibo Nupe , ma dọ nwu ki 'pekpeara', 'ogwi' ojanẹ Bini, 'uyo' ojanẹ Efik, ma'nyu 'oro' abẹki ‘apon’ ojanẹ ami Iyaji, ma'nyu 'goro' abẹki 'goronor' ojanẹ ami Akechi. [4] Ama ogbono (dika nut) ma'nyu ugiri, odu eyi am'ibo Igbọ nwi mango-oko, ma che bi ọla nyọ nyọ ma'nyu ẹgbaka ti ik'oka ma dọ ru alukate.[citation needed].

Ogbono eyi anẹ ma du chi ẹnwu kiya jẹ nwu neke gbiti, ma'nyu ya du obo chi edudu black abeki omi ọla ojoji omunẹ.[5] iba ẹyọ, omi ma'nyu Ekpo ojẹ, i che du kpẹ ki ni Ẹla ma'nyu/abẹki ẹnwu kiya kpo dabi Ẹja ki da bi chili pepper,[5] omu, crayfish, emi oli ma'nyu amiEmi ojoji.ami emi lẹ ilo ma'nyu celosia kpai ogiri defu-n. Ami emi tomatoes ma'nyu okra defu.

Ọna ki am'ibo kibọ atene, ma neke yi obo ogbono ma neke yi kpai egusi; ma neke nwọ yi kpai obo ọrọ. Ọna ku ma yi eyi lẹ chi todu eki neke jẹ nwu ki gbiti ma'nyu ki ri'nyọ.[6][7]

Ma neke jẹ kpai fufu,[5] semo, wheat, ma'nyu ojẹ uchu, abẹki eyi ku ma che ma'nyu garri ku ma dẹ. Efu ojanẹ omunẹ ki bọ ma du obo lẹ neke dẹ ọna ku ma kpa mọla kwi aja ki bọ ki defu ami ùjẹñwù Western African.[5] obo Ogbono che ni ẹnwu kiya jẹ nwu nwọ[8] dabi obo ọrọ.

Ẹnwu kuma du yi

[nwọ́che | nwó étéwn che]
Ogbono, Okpei and seasoning cubes
Ogbono soup ingredients:blended Ogbono seeds, okpei and seasoning cube
  • 1½lbs eyi Ela
  • 1 ago eyi ogbono ki chẹ gbẹ li chẹ nọ
  • 6tbsps eyi crayfish ku ma nọ (ukpẹru)
  • 1 Ẹja lile ki chẹ gbẹ (egwẹ ma'nyu adu tefu omi kiya kpuna )
  • 1-2 akpọkọ habanero abẹki ata-rodo
  • 1-2 tbsps. Eyi akpọkọ ki chẹ nọ abẹki chili kpikpa
  • 90-100mls eyi ekpo ọjẹ
  • Ẹyọ oka water leaves(i chẹnwù kẹ tene)
  • Ukọdẹ uj'ẹnwu mi 2 eyi ami uziza
  • ọwọ ọrọ mi 16 (ma fu kọda ru kẹkẹ ọna du)
  • bouillon ẹyọ kate
  • Omu ego omu.[6]
  1. Atiku, M.K. (2003). Strengthening Food and Beverages Quality Standards and Safety as a Stimulant for Industrial Growth. Nigerian Institute of Food Science and Technology. p. 178. Retrieved October 2, 2018.
  2. "Ogbono Soup". Nigerian Tribune (in British English). 2018-12-01. Retrieved 2022-05-11.
  3. "Ogbono – UdyFoods" (in American English). Archived from the original on 2025-06-20. Retrieved 2022-05-11.
  4. Edozie, V (2016). "Ogbono trees vanishing in Bayelsa". Daily Trust.
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 Wright, Clifford A. (2011). The Best Soups in the World. John Wiley & Sons. p. 51. ISBN 978-1-118-10925-0.
  6. 6.0 6.1 "Ogbono and Okra Soup | Nigerian Lazy Chef". Archived from the original on 2015-08-12. Retrieved 2025-04-26.
  7. "Egusi and Ogbono Soup Combo".
  8. Odumade, Omotolani (May 21, 2018). "Soups every Nigerian should be able to make". Pulse.ng. Archived from the original on October 2, 2018. Retrieved October 2, 2018.


Egba gbọgba

[nwọ́che | nwó étéwn che]

Ale t'ọdọda

[nwọ́che | nwó étéwn che]

Éwn malábó:African cuisine


Éwn malábó:Soup-stub