Lotí ogba ogbolo

Ùnyì ọko ama’luchẹ

Ákwí Wikipídiya

Éwn malábó:Infobox company ùnyì ọko ama'luchè efu eì gomìnetì Nigerian kìa dẹ'jute eì development bank kìa deñwu okpǔ ñwu abo ùluchẹ kẹke kpaì yeì kì náne efu aja aẹyaa ogbagbala rural areas. Eǹwu kì dufu wa gwefu eǹwu ọkpù kì gomìnetì du nwọ̀che tì onẹ omamale lefu microcredit institutions, ùnyì ọko kìdẹ ì che dugwayane efu ódò 2000 kpaì enìbe mànyu eì ekwù éfu aì ūnyì ọko ama'luchè eì National Agriculture kapayì ùnyì ọko ujo ùje dama, ùnyì ọko yeì amone kpaì eì ofu kpalì yeì Economic Advancement Project.[1]

Ọ̀hìla

BOA chì ọ̀hìla kìa t'ẹjugane alù kì ùnyì ọko ama'luchè eì Najeria chane efu ódò 1972 takì ya chana ùkolo efu ódò 1973.[2] NAB (chì ùnyì ọko yeì ama'luche Najerìa) e chenwu úma kì gomìnetì lì éfu ùche ùyogba eì'fu contìrì , ọlolownu chì efu amaa nyì aja keke ku ma nì ene ùgbowo tane ku ma ma náke gbo ọko amẹ ñ kwì ùnyì ọko eì commercial kia ne du unyì aja ñwu yogba ñ .[3] ẹgba ká ,ojile ama'luchè ekubo kà ká kì ìche edojì tukwu e che kò onẹ kì mẹ ọko kpayì commercial lenders kpaì NAB che e duyane kì deǹwu ñì amì ama'luchè kekere kpaì lugbo Microcredit kpaì yeì on-lending ǹwu ama'luchè agricultural .

Efu ódò 1977, ẹgba kì Umaru Mutallab je kpaì amì mìnìstrì , eì gomìnetì eì Najeria (FGN) che dì omẹ ẹtito tẹ alū du ọko tefu ñwu . Efu edumanyu , FGN du ète ọko ñwu abo NAB ku ma dowo to efu ujo ojiete efu country.[4] ẹgba tì ẹgba , takì NAB ya mu roìda tì yakì che ama'luchè Najeria kpaì ùnyì ọko ùje dama . Ù gomìnetì lẹwa mu oda ùleba ẹtito du kade ñu abo ùnyì ọko yeì abo commercial aleju ukpa ojima kì dutenwu ọnà ọko ẹ́mae ñu efu ama'luchè. Ùnyì ya kì enkẹ́ karebo eì threshold transferred ekubo ète ọko lọ tì ùnyì ọko yeì ugbate todu atetougba kì d’oko ñwu ama'luchè lefu NACB.[3]

Efu ódò 2000, amì gomìnetì mí enwu kì ya kabo NACB, ùnyì ọko yeì amone kpaì ẹ́conòmìc yẹ ofìkpalì Ko dama todu Advancement Programme to form the Nigerian Agriculture, Cooperative and Rural Development Bank. Prior to the merger, All three entities engaged in micro-financing.[5]

BOA has struggled to control the number of non-performing loans in its portfolio, which has hampered its ability to provide sustainable support to the agricultural sector.[6]

  1. "Agricultural public spending in Nigeria". www.ifpri.org. Retrieved 2018-07-09.
  2. "Our History". Bank of Agriculture, BOA – Nigeria (in American English). Retrieved 2024-03-14.
  3. 3.0 3.1 Olubiyo, S. O.; Hill, G. P. (2003). "Beyond the Risk Factor: Bank Lending to Small-Scale Peasant Farms in Nigeria". African Review of Money Finance and Banking: 5–22. JSTOR 23026310.
  4. "NBD Business News". Nigerian business digest (February/March ed.). [Lagos: Universal Publications]. 1977. p. 3.
  5. Imhanlahimi, Joseph E.; Idolor, Eseoghene Joseph (2010-06-04). "Poverty Alleviation Through Micro Financing in Nigeria: Prospects and Challenges". Journal of Financial Management & Analysis (in English). Rochester, NY. SSRN 1689893.
  6. "How N40bn non-performing loans crippled Bank of Agriculture - The Sun News". The Sun News (in American English). 2017-07-21. Retrieved 2018-07-10.


Éwn malábó:Morecat