Lotí ogba ogbolo

Hezekiah Oluwasanmi

Ákwí Wikipídiya

Éwn malábó:EngvarB

Professor
Hezekiah Oluwasanmi
BornHezekiah Adedunmola Oluwasanmi
Éwn malábó:Birth date
Ipetu-Ijesha, Southern Region,British Nigeria (now in Osun State, Nigeria)
Died15 Éwn malábó:MONTHNAME 1983 (عمر Éwn malábó:Age سال)
NationalityNigerian
Alma materÉwn malábó:Plainlist

Éwn malábó:Template other

Hezekiah Adedunmola Oluwasanmi (12 November 1919 – 15 August 1983) chi Nigerian academic kpai professor ki ch'ukọlọ eyi vice chancellor eyi Obafemi Awolowo University kwi ọdọ 1966 ti ọdọ 1975. I chi ẹnẹ ọgba kwi ẹgba uchanẹ University lẹ.[1] I chi professor eyi agricultural economics[2] efu University of Ibadan[3] ọgba taki madu yi Obafemi Awolowo University ki chi vice chancellor.

Uchanẹ eyi Oliyi nwu Kpai Ukọche nwu

[nwọ́che | nwó étéwn che]

Hezekiah Oluwasanmi kuma bi ọjọ ẹkẹ'gweji efu ochu November 1919, ti akwọra ami agbọlọjo efu Ipetu Ijesa, ku ma dọ Ameobi ki Southern Region, British Nigeria. I nyi Anglican primary school efu Ipetu Ijesa ki kpoji ukọchẹ secondary nwu yi Abeokuta Grammar School. I ledufu atodu collegiate education, I chu'kọchẹ yi Morehouse College kpai I ni doctorate degree kwi Harvard University.

Ukọlọ nwu

[nwọ́che | nwó étéwn che]

Alụ ki bi wi Nigeria, Oluwasanmi mu di staff eyi college Ka te ki di country lẹ, University College, Ibadan. I le yi unwa professor eyi agricultural economics efu ọdọ 1958.[4] Ẹgba ki di Ibadan, Oluwasanmi I chi dormitory administrator, I chi master eyi Sultan Bello Hall kpai ta ki chi warden eyi Mellanby Hall. Agbada 1963 kpai 1966, I chu dean eyi Faculty of Agriculture. Efu ọdọ 1960, Oluwasanmi kpai ami academic colleagues nwu yi Ibadan, lo na ki advisory letter nwu regional premier lugbo t framework eyi university titọ lẹ yi Western region. Ma mu du ki ch'ukọlọ Kpai gọmeti yi planning kpai development eyi university titọ lẹ ki dị Ile-Ife. Ama, ẹgba ọlemu kpai echanẹ eyi academic activities, university le ki political crisis within the region. Ọnwụ nyi ẹtẹ ki ami notable professors agunu Sam Aluko akpai Wole Soyinka kw'ọmọ.[4]

Efu ọdọ 1966, ubi military coup led nyi Ari eyi gọmeti, Adekunle Fajuyi, military governor etitọ Oluwasanmi ki koji Oladele Ajose. Oluwasanmi's administration dí master plan eyi university lẹ dabi wa eyi ki administration kwubi du tanẹ Kpai ami projects eyi unyi ku má má kpoji nwụ nó.[4] Agba ki duñwa lẹ, university lẹ mu ñwọ kwi temporary site má ki dị Ibadan ti new permanent site etitọ ki di Ile-Ife

Ubi Thirty five years ki kwu, ami onukwu nwụ Kpai abo akwọra unyi nwụ chanẹ H.A. Oluwasanmi Foundation ki chi legacy project atodu ki jẹ ñwu ọyiala nwụ ki deju kpai ki chu'nyọgba eyi ″optimum″ vision of impacting generations ki dọ gba wa by improving rural farming communities quality of life through a combination of Wage progress; Income Parity; improved basic public services kpai: community environmental control.

I lekwu ọjọ ẹkẹ'gwẹlu efu ochú August ọdọ 1983 ẹgba ki chi ọdọ 63.

H.A. Oluwasanmi foundation via website @ http://www.haofoundation.org[5]

  1. "Great Ife Alumni Association". Archived from the original on 29 ochu ekejo 2010. Retrieved 28 ochu ajodudu 2011.
  2. AAAE[مردہ ربط]
  3. "compassnewspaper.com - This website is for sale! - compass newspaper Resources and Information". www.compassnewspaper.com. Retrieved 20 ochu ekegwa 2017. {{cite web}}: Cite uses generic title (help)
  4. 4.0 4.1 4.2 Ijesa icons and the making of modern Nigeria : essays in honour of Ogbeni Rauf Adesoji Aregbesola. Aregbesola, Rauf, 1957-, Oyeweso, Siyan. Nigeria. 2011. ISBN 9789784842549. OCLC 884328819.{{cite book}}: CS1 maint: location missing publisher (link) CS1 maint: others (link)
  5. "Archived copy". Archived from the original on 10 ochu ekela 2019. Retrieved 6 ochu ekele 2022.{{cite web}}: CS1 maint: archived copy as title (link)


Lua error: expandTemplate: template "EditAtWikidata" does not exist.


Éwn malábó:Nigeria-economist-stub